Štrajk učiteľov - Mediálny obraz verzus realita - pohľad na štrajk z druhej strany

Autor: Matúš Baňas | 27.1.2016 o 0:00 | (upravené 27.1.2016 o 22:01) Karma článku: 11,85 | Prečítané:  4696x

Žijeme život v mediálnej dobe. Televíziou a internetom sme obklopení na každom kroku. V mnohom nám tieto výdobytky uľahčujú život, ale často nás oberajú o pochopenie skutočnej reality. Resp. nám podsúvajú imaginárnu realitu, ...

... ktorú mnohí z nás často automaticky berú za tú správnu a nesnažia sa preto hľadať skutočnú pravdu, lebo o nej ani netušia. Kam týmito riadkami smerujem?

V nasledujúcom článku sa pokúsim načrtnúť svoj pohľad na vyhlásený štrajk učiteľov, ovplyvnený skúsenosťami z niekoľkých vyjednávaní na ministerstve školstva, aj osobným poznaním niektorých aktérov ISU (Iniciatívy slovenských učiteľov) či OZ PŠaV (Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku). Nasledujúce riadky píšem aj preto, že už nedokážem neustále čítať to množstvo poloprávd, klamstiev a výčitiek, ktoré máme všetci možnosť čítať, počuť, vidieť nielen z úst vrcholových politikov (napokon na to sme už zvyknutí), ale bohužiaľ aj z úst členov ISU či ich podporovateľov. Posledné dva týždne som ostal dosť „vedľa“ aj z komentárov niektorých známych komentátorov denníkov a vôbec z článkov v drvivej väčšine našich printových médií, ktoré buď úmyselne alebo nevedomky (obe možnosti sú zlé) demagogizujú odborový zväz.

Ondek - OZ PŠaV a jeho reálne výsledky

Hlúpostí na adresu pána Ondeka sa dočítate na internete a v médiách viac než dosť. Otázkou je či poznáte aj skutočné kroky OZ PŠaV pod jeho vedením. Treba povedať, že potom čo sa stal predsedom OZ, celý zväz akoby nabral druhý dych a začal výraznejšie presadzovať požiadavky učiteľov ako tomu bolo dovtedy. Keď som nedávno čítal komentár pána Daniša (http://www.aktuality.sk/clanok/311905/komentar-daga-danisa-fico-sa-poriadne-sekol/) skoro som spadol zo stoličky koľko klamstiev dokáže jeden pomerne známy komentátor napísať do tak krátkeho textu.

Tak aby bolo jasno, tak v roku 2012 si štrajk nevynútili učitelia a odbory ich formálne podporili ako sa v tomto komentári píše. Bolo to presne naopak, štrajk chystali odbory a vopred o tom každého informovali. Nebol som v tom roku členom odborov, ale bol som zástupcom zamestnancov na škole, kde pôsobím. Preto viem, ako som dostával všetky materiály o štrajku od odborov a o všetkom som niekoľko týždňov vopred vedel, rovnako ako moji kolegovia, ktorých som o tom informoval. Aj napriek tomu, že som nebol odborár, mal som všetky informácie a vopred bolo všetko pripravené a ohlásené zo strany odborárov.

Keď štrajk v roku 2012 po troch dňoch skončil, opäť to nebolo vinou odborov, ako je to s obľubou všade písané a naznačované, ako odbory zradili nás učiteľov. Je to pre mnohých asi jednoduchšie ako si priznať pravdu, že sme sa zradili sami. Keď bolo prvý deň v štrajku 68 % učiteľov a tretí deň 12 %, tak nebolo inej možnosti ako štrajk ukončiť. Uvedomte si konečne, že OZ PŠaV je právnická osoba a ako taká sa musí riadiť zákonmi, ktoré pre fyzické osoby neplatia. Tento rozpor vtedy mediálne využil pán Crmoman a prvýkrát sa zviditeľnil pokračovaním v štrajku, ale ako fyzická osoba bez akejkoľvek zodpovednosti za ostatných. Tých učiteľov v roku 2012 nevolal naspäť do škôl ani Ondek, ani odbory, oni sa vracali naspäť sami. Len by som rád vedieť, koľkí z vás, ktorí dnes vykrikujete a vypisujete po diskusiách jedovaté reči, koľkí z vás to tiež vtedy nevydržali a odstúpili od štrajku po jednom či dvoch dňoch. Navyše je verejným tajomstvom, že vedúci školských úradov každý deň obvolávali všetky školy a každý deň zisťovali zapojenosť učiteľov do štrajku. Hádajte kam tieto informácie každý deň smerovali? Ficko na úrade vlády mal všetko „zmáknuté“ a vedel skôr ako odbory, aj ako učiteľská verejnosť, že štrajk končí, lebo v ňom už prakticky v stredu, teda tretí deň štrajku, väčšina učiteľov nebola!

Ďalšia hlúposť Ondek a Smer. V komunálnych voľbách kandidovalo mnoho ľudí ako nezávislí kandidáti. Množstvo z nich malo zároveň podporu nejakej politickej strany. Sám mám vo svojom blízkom okolí troch známych, ktorí boli zvolení do obecných zastupiteľstiev ako nezávislí s podporou Smeru. Smer nevolia, ani nevolili, napriek tomu zobrali túto podporu, aby sa do zastupiteľstiev dostali. Ja sám som takú ponuku pred komunálnymi voľbami dostal, ale odmietol som ju, keďže som nechcel mať značku Smeru za svojím menom. Ale dávať znamienko rovnosti medzi členstvo v strane Smer a nezávislú kandidatúru s podporou strany Smer, je demagógia hodná premiéra. Škoda len, že sa k tejto demagógii uchyľujú predstavitelia ISU, SKU a mnohí komentátori či novinári.

Reálne výsledky pre učiteľov bez mediálnej slávy dosiahol práve Ondek spolu s odbormi. Skúste si všetci vytiahnuť svoje výplatné pásky spred štyroch, troch či dvoch rokov. Všetci vedia, že platy boli počas troch rokov zvyšované o 5 % každý rok, tento posledný rok o 4 %. Len nerozumiem, prečo sa všetci tvária, že tie percentá padli samé z neba, keď čítam, ako odbory pre nás ako učiteľov neurobili nič. Odrátajte si tie percentá od svojej výplaty a pošlite ich späť tomuto úžasnému štátu, aby ste pochopili, aké veľké „nič“ pre Vás odbory urobili. A ak si niekto myslí, že tie percentá boli odobrené Fickom len tak a že za nich nebolo treba bojovať, tak ste opäť len podľahli mediálnym klamstvám. A zároveň ste v živote nerokovali s ministrom či iným vysokým štátnym funkcionárom. Ono sa to dobre hundre a nadáva po zborovniach, chodbách, na facebooku, či v blogoch, alebo videoblogoch. Ale sadnúť si oproti ministrovi či štátnemu tajomníkovi a tam logicky predniesť svoje požiadavky a aj ich zdôvodniť, je už iné café. Prial by som každému z Vás hyperaktívnych facebook-ovských kritikov zažiť si čo i len jedno také rokovanie. Keď Vám druhá strana dá pocítiť, oproti komu sedíte a vytkne Vám každý nepodložený fakt či nelogickú požiadavku. Ja som si to niekoľkokrát zažil a nebolo to nič príjemné.

Nelogickosť požiadaviek

V požiadavkách ISU chýba logika asi takmer všade. Je všeobecne známe, že stupnica platových taríf pedagogických zamestnancov je nastavená tak, že medzi 10, 11 a 12 platovou tarifou, do ktorých je zaradená väčšina pedagógov základných a stredných škôl, je rozdiel 12 %. Teda 11 platová tarifa je od 10 vyššia o 12 % a takisto 12 platová tarifa je vyššia od 11 o 12%. K tejto logickej úprave platových taríf došlo ešte v roku 2011 počas pravicovej vlády. K úprave došlo aj preto, aby učiteľ, ktorý nemá atestáciu, ale má maximálny kreditový príplatok (teda 12 %), nemal vyšší plat ako učiteľ s atestáciou. Ide o nástroj, ktorý má učiteľov motivovať vykonať atestácie a tak sa dostať do vyššej platovej tarify. Čo sa asi stane, ak by ste na pevno zvýšili každú tarifu o 140 €? Nemusíte byť veľkí matematici, aby ste prišli na to, že tie percentá tam už sedieť nebudú. Nejde mi o to, že by som bol proti zvýšeniu platov pedagógov a odborných zamestnancov. Ide mi len o to, že keď už s tým ISU vyrukovala, tak si na tom aspoň mohla dať trochu záležať. Pretože takto je to amatérska a nelogická požiadavka, ktorú nesplní žiaden minister z hocakej strany by bol.

Požiadavka vyrovnania rozdielov vo vybavenosti škôl pre mňa tiež nemá logiku. Odkedy majú školy právnu subjektivitu, tak je najmä na vedení škôl, samozrejme za podpory zriaďovateľa, či a ako sa im podarí vybaviť svoju inštitúciu. Určite ste aj mnohí z Vás vypracovávali rôzne projekty a granty čerpajúce financie z eurofondov, vďaka ktorým boli mnohé školy zmodernizované či vybavené technikou. Ak aj nemáte osobnú skúsenosť, tak minimálne asi tušíte, koľko námahy stojí vypracovanie projektu, vypĺňanie materiálov a často nepotrebných lajstier, ktoré sú s eurobyrokraciou spojené. Napriek tomu si množstvo vedení škôl a mnoho učiteľov tú námahu dalo a získalo tak financie na kúpu technológií či zrenovovanie škôl. Pýtam sa preto, prečo majú byť tieto školy podľa požiadavky ISU trestané. Pretože ak sa žiadajú financie na vyrovnanie rozdielov vo vybavenosti škôl, de facto sa žiadajú pre tie školské zariadenia, ktoré doteraz neprejavili snahu zlepšiť svoju inštitúciu vlastným pričinením. Ak sa argumentuje tým, aby sa deťom – žiakom zabezpečili rovnaké podmienky v prístupe k vzdelaniu, tak je predsa na rozhodnutí každého rodiča, kam svoje dieťa zapíše, aby malo čo najlepšie podmienky pre svoje vzdelanie.

Neobmedzený štrajk nebude úspešný bez ohľadu na organizátora

Organizátori štrajku si neuvedomujú alebo nechcú uvedomiť jednu vec a síce, že neobmedzený štrajk nebude úspešný bez ohľadu na to, kto ho organizuje. Jednoducho v súčasnej ekonomickej situácii mnohých učiteľov, ktorých partneri zarábajú ešte menej ako oni, alebo sú obaja partneri učitelia, či dokonca učitelia – učiteľky ako samoživitelia rodiny, sa z existenčných dôvodov nezúčastnia štrajku. Preto z úst niektorých predstaviteľov ISU vyznieva dosť cynicky, ak takýchto učiteľov označujú za zľaknutých či štrajkokazov.

Aj pred štyrmi rokmi sa štrajk skončil preto, že sa sami učitelia vrátili do škôl a tentoraz to nebude inak. Pri týchto platoch si totiž málokto z nich môže dovoliť dlhodobo štrajkovať. Naznačované tvrdenia o zastrašovaní učiteľov vyznievajú trochu komicky v kontexte podpory štrajku. Snáď nechcú organizátori tvrdiť, že zhruba 85 % učiteľov, ktorí sa do štrajku nezapojili, je zastrašovaných. To by bola riadna demagógia. Demagogicky pôsobia aj čísla na stránke ISU, ktoré nie je možné nijako overiť. Predpokladám, že to funguje tak, že pokiaľ by som sa zaregistroval na stránke, automaticky budem zarátaný do celkového počtu štrajkujúcich, či budem aj reálne štrajkovať už však nikto neoverí. To je všeobecný problém takýchto online registrácií, pretože zaregistrovať sa do niečoho z pohodlia domova nie je problém, ale reálne učiniť to, do čoho sa zaregistrujem, je niečo iné. Opäť sa mi vynára paralela so štrajkom spred štyroch rokov. Pretože vtedy sa každý učiteľ, ktorý chcel vstúpiť do štrajku, sám do zoznamu podpísal, a tak sa dalo relevantne overiť, koľko ľudí je v skutočnosti do štrajku zapojených.  Podivné je to aj s uvedeným počtom škôl zapojených do štrajku. To číslo nehovorí nič, nakoľko absolútne z toho netuším, či na tej ktorej škole štrajkuje jeden – dvaja učitelia, alebo celý kolektív. Len vo svojom okolí viem o dvoch školách, ktoré tam sú uvedené a štrajkuje na nich po jednom učiteľovi.

Nerozumiem prečo organizátori hodnoverne neaktualizujú počet štrajkujúcich. Aspoň ja som to na stránke isu.sk nikde nenašiel. Keď počúvate každý deň ako sa otvárajú školy, ktoré boli pre štrajk zavreté a na stránke isu.sk je stále vyššie číslo štrajkujúcich učiteľov, tak to opäť len zaváňa demagógiou.

Ľutujem tých jednotlivcov, ktorí to budú naozaj ťahať dlhodobo. Pretože mnohí sa zrejme dali naviesť na akciu, ktorá z hľadiska obdobia, kedy bola spustená, aj z hľadiska argumentačného, nemôže byť úspešná a je viac živelná ako premyslená. Osobne si myslím, že slúži aj na hladkanie ega zopár jednotlivcov ISU (nemyslím tým všetkých).  

Crmoman - mediálna hviezda s nulovým výsledkom

Ako zakladajúceho člena Slovenskej komory učiteľov (SKU) ma veľmi mrzí akým smerom sa začala uberať SKU po tom čo do nej vstúpil pán Crmoman. Napriek tomu, že žije v Bratislave, nezúčastnil sa za SKU takmer žiadneho rokovania na ministerstve. Väčšinu rokovaní za SKU viedol pán Ivan Dudáš, niekedy s mojou podporou. Pri rokovaniach správnej rady SKU od neho málokedy bolo počuť viac ako vetu či dve. SKU sa pod jeho vplyvom začala radikalizovať a zapájať do akcií, ktoré podľa mňa nemajú veľa spoločné s profesijnou organizáciou pedagógov. Preto sme sa spolu s kolegom Dudášom v roku 2014 vzdali členstva v správnej rade SKU. Nasledujúci rok sme s nemým úžasom sledovali, čo sa v SKU deje a ako sa zahadzuje pozícia, ktorá sa ťažko vydobýjala niekoľko rokov. Posledné mesiace roka 2015 už SKU pod vplyvom pána Crmomana odmietala pozvania MŠ na rokovania či okrúhle stoly. Preto sa veľmi nečudujem, keď minister školstva niekoľkokrát avizoval, že nemá ako rokovať, keď viaceré pozvania na rokovania boli odmietnuté.

9.1.2016 sa v Považskej Bystrici konalo valné zhromaždenie SKU, ktoré malo okrem iného na programe voľbu prezidenta SKU. Na tento post kandidovali pán Crmoman a spomínaný Ivan Dudáš. Väčšinou prítomných, dalo by sa povedať „svojich ľudí“, bol zvolený pán Crmoman. Pri prezentácii oboch kandidátov Ivo Dudáš niekoľkokrát položil pánu Crmomanovi otázku „čo vďaka jeho doterajšej činnosti získali učitelia?“ Odpoveď na ňu nedostal, resp. napokon dostal strohú reakciu pána Crmomana, že nie je povinný odpovedať na jeho otázku. Kladiem túto otázku aj na ostatnú verejnosť: Čo získali učitelia vďaka aktivitám pána Crmomana?

11.1.2016 už ako prezident SKU spolu s ďalšími iniciátormi vyhlásil štrajkovú pohotovosť a pripravovaný štrajk. Samozrejme, že sa Pellegrini hneď chytil, že za štrajkom je aj SKU. Na moje prekvapenie to páni, ktorí sú v ISU aj v SKU popreli, že to tak nie je. Mne to príde poriadne schizofrenické, nechať sa zvoliť za prezidenta SKU, o 2 dni vyhlásiť štrajk a tváriť sa, že so SKU nič nemá, hoci ide stále o toho istého človeka. Navyše na stránke ISU medzi organizáciami, ktoré podporujú štrajk je SKU.

A ďalšia otázka v súvislosti s pánom Crmomanom. Videli ste už tohto pána v debate, či už s ministrom, alebo s Ondekom v nejakom audiovizuálnom médiu? Debatu v Denníku N urobenú na ruku pánu Crmomanovi s jeho ľuďmi v hľadisku logicky nerátam. Prečo sa tento pán, ktorého mnohí vynášajú do nebies ako najväčšieho zástancu učiteľských práv, nekonfrontuje osobne s tými, na ktorých má tak veľa výčitiek. Prečo sa nezúčastní žiadnej debaty v RTVS (ani v televízii, ani v rozhlase) či v TA3? Predpokladám, že asi preto, že by argumentačne neobstál. Nakoľko pán Crmoman len neustále dookola pomenováva problémy slovenského školstva, o ktorých všetci dávno vieme.

Realita a triezva myseľ

Zmenu nášho školstva k lepšiemu máme v rukách všetci, ktorí v ňom pracujeme. Ide len o to ako sa tejto príležitosti chopíme. Mali by sme pochopiť, že zmeny sa len ťažko dosiahnu veľkohubými vyhláseniami do množstva médií a ultimatívnymi požiadavkami, ktoré by nesplnila žiadna vláda a tobôž nie táto. Je potrebné si tiež uvedomiť, že v otázkach financovania školstva, ak dostanem pozvánku na rokovanie od ministerstva, tak je rozumné ju využiť a ísť sa pobiť o tú šancu presvedčiť mocipánov argumentmi. A nie takéto pozvánky odmietať a zvoliť si jednoduchšiu cestu nezmyselných mediálnych prezentácií typu babysitting day, pokarhanie vlády a pod., ktoré pre učiteľov nič neriešia a pre Fica sú akurát tak na smiech.

Skúsme prestať hltať hlúposti, ktorými nás dennodenne kŕmi Markíza, JOJka a mnohé ďalšie „skvelé“ televízie. Skúsme prestať brať vážne každú informáciu, ktorú zdieľajú naši priatelia na Facebooku či iných sociálnych sieťach. A najmä skúsme byť sami aktívni. Ak ste v odboroch, tak sa pýtajte svojich predsedov na školách. Ak so svojím predsedom nie ste spokojní, tak zvoľte iného, je to predsa vo vašich rukách. Využívajte databázu, ktorú má každý člen k dispozícii. Naučme sa konečne aktívne žiť a využívať nástroje demokracie aj vo svojom pracovisku, nielen vo svojom súkromí a voľnom čase.

Ak aj v odboroch nie ste, aj tak sa k množstvu informácií viete dostať prostredníctvom oficiálnej stránky zväzu. Ak členovia ISU, SKU či Nových školských odborov tvrdia, že nevedeli, kedy bolo kolektívne vyjednávanie, alebo čo sa na ňom vyrokovalo, tak je to zas len obyčajné zavádzanie učiteľskej verejnosti. Všetky tieto informácie sú verejne prístupné. Stačí si ich len rozkliknúť a preštudovať. Ja viem, stojí to viac času a námahy, ako sa len rozčuľovať a kritizovať, ale ak si tú námahu dáte, tak sa vám možno otvoria oči. Sme učitelia, tak zo seba nenechajme robiť stádo a uplatnime trochu aj kritické myslenie.    

 

Kto som a prečo to píšem

Učím na základnej škole od roku 2006. Od začiatkov svojej pedagogickej praxe som bol nespokojný s množstvom vecí, ktoré v školstve nefungovali – nefungujú či chýbali – chýbajú. Po prvých dvoch rokoch mojej pedagogickej praxe vyplnených prípravou na vyučovacie hodiny a množstvom prebdených nocí som začal trochu blogovať (http://banas.blog.sme.sk/). Rýchlo som však pochopil, že písaním blogov toho veľa nezmením. Preto sme v roku 2010 spolu s kolegom Ivanom Dudášom vypracovali „Petíciu učiteľov a ich sympatizantov za prepracovanie kariérneho rastu pedagogických zamestnancov“ (http://peticiaucitelov.szm.com/). Ako počet podporovateľov tejto petície narastal, dostali sme pozvanie od pána Gašperana, vtedajšieho predsedu OZ PŠaV. Z pána Gašperana som dobrý pocit nemal, ale z človeka, ktorý nás k nemu priviedol a ktorý s nami prehodil niekoľko viet, kým sme čakali na chodbe, áno. Tým človekom bol práve pán Ondek, súčasný predseda OZ PŠaV. Vstúpil som do odborov pred niečo vyše pol rokom a k tomuto kroku ma viedla práve osobná skúsenosť s pánom Ondekom a jeho korektné jednanie a držanie slova.

Na základe spomínanej petície a po kontaktovaní pani Márie Barancovej sme sa spolu s Ivom Dudášom a ďalšími kolegami stali zakladajúcimi členmi Slovenskej komory učiteľov (SKU). Vtedy sme SKU zakladali najmä preto, že nás hneval pocit, že na Ministerstve školstva (MŠ) sa legislatívne predpisy tvoria akoby bez prítomnosti tých najpovolanejších, teda radových učiteľov. Snažili sme sa vybudovať pozíciu SKU ako profesijnej stavovskej komory, ktorú bude akceptovať MŠ, prizývať ju k tvorbe zákonov. Najmä kolega Dudáš by mohol rozprávať koľko sa nacestoval z Košíc do Bratislavy a koľko hodín presedel nad prípravou rôznych materiálov k príprave či pripomienkovaniu zákonov týkajúcich sa školstva. Preto ma mrzí, že dnes zo SKU vystupujem a vzdávam sa členstva v nej nakoľko sa úplne vzdialila od myšlienky pre ktorú sme ju zakladali. SKU dnes slúži ako nástroj na prezentáciu požiadaviek pán Crmomana a jemu blízkych osôb a s profesijnou organizáciou už veľa spoločné nemá. 

Vždy som čítaval najmä pravicové denníky ako Sme a v poslednom období Denník N. Aj keď už skôr sa mi niektoré články videli tendenčné a fakticky nepresné, až po posledných dvoch týždňoch som pochopil, že aj tieto denníky musím brať s veľkou rezervou. Už som oľutoval aj predplatenie si Denníka N a viac takú chybu nespravím. Tieto denníky som bral ako tie, ktoré chcú pravdivo informovať svojich čitateľov. Bohužiaľ v snahe naložiť Fickovi koľko sa doňho vojde sa čím ďalej viac uchyľujú k zverejňovaniu poloprávd, neoverených informácií a často aj klamstiev. Zverejňujú pomaly každé vyjadrenie pána Crmomana, bez overenia aspoň základných faktov, ktoré len pri vynaložení štipky námahy dali zistiť. Ale načo by sme na Slovensku robili niečo poctivo.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Muž žijúci so ženským srdcom. Najťažšia bola rekonvalescencia

Transplantácia orgánov sa ukazuje ako otázka niekoľkých rokov. Vhodné srdce pre Jana Škrlanta sa však našlo už po šiestich týždňoch.

ŠPORT

Legenda Merckx o Saganovi: Súperi mu len nahrávajú

Merckx nevidel na MS poriadne preteky.

BRATISLAVA

Rušiť gymnáziá, prihlasovať ľudí? Kandidáti povedali, čo chcú s Bratislavou

V SME Naživo diskutovali Ftáčnik, Frešo, Droba a Kusý.


Už ste čítali?